Priatelia v prvom rade by sme vám s Veronikou chceli zapriať úspešný deň, nech sa deje čo sa deje :-). Sme radi, že sa s vami môžeme podeliť o naše zážitky a dojmy, ktoré sa na nás nalepili počas prechádzky po brnenských uliciach.
Koncom minulého týždňa sme zistili, že nás po dlhej dobe čaká voľný víkend. Netrvalo dlho kým v diári pribudli aktivity, ktoré tieto prázdne miesta vyplnili. Za vrchol nášho sobotno-nedeľného relaxu sme si vybrali menší výlet do Brna. V piatok večer sme si sadli k počítačom a s nadšením sme hľadali miesta, ktoré si nesmieme nechať ujsť a ako správne tušíte, nevynechali sme ani antikvariáty. Teda tie, ktoré vyčnievali z radu víkendovo zatvorených.
Budík zvoní, ja ako obvykle so strachom prvé sekundy rozmýšľam čo sa deje, až neskôr si uvedomím, že je ráno a že ten poplašný signál nie je nič iné ako budík. Keď som sa rozhliadol po izbe, všimol som si Veroniku, ktorá bola na prvý pohľad pripravená vyraziť. Z mojej strany nasledovalo klasické chlapské divadielko v podobe: umyť zuby/tvár + obliecť sa + najesť = 13 minút. Hotovo :-)
Cestou k autu ma ešte prekvapí aká mi je zima a tak pridávam do kroku a rýchlo nasadáme. Viac o ceste nebudem písať, lebo okrem vášnivého spevu pripomínajúceho niečo rozprávkové sme sa len klasicky presunuli z bodu A do bodu B.
V Brne sme si vyhliadli parkovisko Malá Amerika, kde sme bez problémov za šedesát kaček zaparkovali. Keď sme kráčali do starého mesta, čisto náhodou, veď kto by to bol vo februári čakal, nás prekvapila ešte väčšia zima a tak sme sa rozhodli sadnúť si na kávu a trošku sa zohriať, napísať vám, že sme v Brne plus odfotiť knižku na Instagram. Nech to znie akokoľvek, priznávam, sedeli sme v Starbucks-e, no snáď ako ospravedlnenie postačí moja detská zvedavosť, ktorá presvedčila aj Veroniku aby sme tam šli. (bola to moja prvá návšteva Starbucks :-))
Dopíjame kávičku, balíme odfotenú knižku späť do ruksaku a vyrážame do prvého antikvariátu, neskôr do druhého a tretieho - zistenie - ak by ste mali chuť ísť do Brna hľadať slovenské knižky neodporúčame vám to. V troch antikvariátoch ich bolo spolu snáď sto. Neviem prečo, ale tajne sme dúfali, že tam nájdeme nejaký poklad do našej zbierky. Nevadí :-)
Mierne sklamaní sme sa rozhodli pokochať sa výhľadom z katedrály Petra a Pavla. Stálo to za to, pohľady z malých balkónikov tesne pod zvonicou boli tak akurát historicko-romantické :-). Okrem burácania zvonov, ktoré nás takmer stálo jeden mobil padajúci z katedrálnej veže, sme zreteľne počuli naše hladné bruchá a tak sme zamierili do reštaurácie Potrefená husa. Musím uznať, že dlho som neochutnal tak dobrú kačicu. :-)
Na záver by som dodal len toľko, že výlet do Brna sme si aj napriek antikvárnemu sklamaniu užili a ak niektorí z vás nebudú vedieť čo s voľným víkendom vrelo vám odporúčam zájsť tam aspoň na tú chutnú kačičku. Och a skoro som zabudol, určite by som vám odporučil návštevu Vila Tugendhat. Nám sa to nepodarilo, nakoľko sme netušili, že vstupenky na prehliadku vily si musíme rezervovať najmenej mesiac pred plánovanou návštevou.
Bodka. :-)
Miloš