PRÍBEH ZAČÍNA
Jedného slnečného dňa, pamätám si, že to bolo v januári, sme dostali ponuku prísť si vybrať pár kníh, ktoré zostali zhodou okolností opustené. Neváhali sme ani na chvíľu a povedali sme "áno, určite". No tu by som moje rozprávanie na chvíľu prerušil. Pretože skutočný začiatok sa odohral ešte o pár týždňov skôr ...
Nový rok klopal na dvere. S kamarátmi sme sa rozhodli, že navštívime Banskú Štiavnicu. Nie je tajomstvom, že v tomto meste sídli jeden z najznámejších antikvariátov na Slovensku. Po dobrom obede sme sa išli prejsť cez Trojičné námestie a keďže mrazivý vietor nám už nedovoľoval kráčať ďalej, ochotne sme otvorili dvere na štiavnickom antikvariáte. Po tom, ako sme vstúpili dnu a ja som prestal myslieť na teplo, ktoré okolo mňa lenivo, ale príjemne sálalo, som zacítil jemný príval adrenalínu. Možno preto, lebo vždy mi boli blízke staré veci u môjho deda, ktoré som s nadšením objavoval ako pravý nefalšovaný historik. V antikvariáte mi do oka padli dve jasnočervené knižky, ktoré napísal Dr. František Jura v roku 1939. Boli nimi Povesti slovenských hradov a zámkov. Po chvíľkovom krúžení okolo dvojice kníh som jednu z nich otvoril a začal som priateľom nesmelo nahlas čítať. Tie knihy boli krásne a okamih strávený s blízkymi ľudmi, ktorí pozorne a s úsmevom na tvári počúvali legendu o Blatnickom hrade bol jedinečný.
... tak teda povedali sme "určite áno", radi si prídeme vybrať pár knižiek. Nebojácne som dúfal, že narazím na knihy od Dr. Františka Juru. Dvere bratislavského bytu sa otvorili a pred nami stála knižnica, ktorá presahovala celú jednu stenu obývačky a pokračovala až do dlhej opustenej chodby.
S úžasom sme sledovali to množstvo kníh sediace na svojom mieste. Nenápadne mi oči preleteli po všetkých regáloch, či náhodou neuvidím jasne červené chrbty povestí. Bohužiaľ, v rade množstva kníh som ich nezahliadol. Smútok ani sklamanie som však nepociťoval, naopak, oči sa mi rozžiarili a s chuťou sme začal prehľadávať poličky. Satisfakciou za chýbajúce povesti od Dr. Juru bolo trojzväzkové dielo Slovenské hrady od Ľudovíta Janotu, vydané v roku 1935, v ktorom nechýbali moje obľúbené slovenské povesti.
Po krátkej úvahe a porade sme sa rozhodli, že sa pokúsime z tohto bytu zachrániť čo najviac opustených kníh. S myšlienkou "zachráňme, čo zvládneme", sme otvorili zips na cestovnej taške a spolu s prvou vloženou knižkou sme odštartovali príbeh antikvariátu Staroknih.
Vaši Staroknihári Miloš a Veronika